Dôchodcovia a daňové priznanie

Za dôchodcov sa na účely zákona o dani z príjmov považujú daňovníci, ktorí boli na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodcku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia alebo starobného dôchodku zo zahraničia či výsluhového dôchodku.

Kedy dôchodca nemusí podať daňové priznanie?

Dôchodca nie je povinný podať daňové priznanie ak jeho príjem, ktorý podlieha zdaneniu v roku 2021 nepresiahol sumu 2 255,72 Eur. Medzi príjmy, ktoré nepodliehajú zdaneniu patria:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok
• vdovský a vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok
• výsluhový dôchodok

Príjmy, ktoré pre dôchodcu predstavujú zdaniteľný príjem sú:

• príjmy zo závislej činnosti (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, apod.)
• príjmy z podnikateľskej činnosti (dôchodca – živnostník)
• ostatné príjmy zaradené do § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej ako „zákon o DzP“)
• príjmy z prenájmu
• príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona o DzP)
• ostatné príjmy podľa § 8 zákona o DzP (napríklad príjem z predaja nehnuteľnosti, z prevodu cenných papierov, z výhry, z predaja virtuálnej meny, apod.)

To znamená, že ak napríklad dôchodca prenajíma nehnuteľnosť a príjem z prenájmu je nižší ako 2 255,72 Eur nemusí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2021.

Kedy je pre dôchodcu výhodné podať daňové priznanie?

V prípade, že dôchodca mal za rok 2021 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a tento príjem v úhrne nepresahuje sumu 2 255,72 Eur je pre dôchodcu výhodné podať daňové priznanie, pretože daňový úrad mu vráti všetky zrazené preddavky na daň, ktoré mu zamestnávateľ každý mesiac zrážal zo mzdy. Dôchodca si v takomto prípade musí podať daňové priznanie sám, nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, pretože v ročnom zúčtovaní dane mu zamestnávateľ daňový preplatok nevypočíta. Na druhej strane ak dôchodca mal za rok 2021 príjem vyšší ako 2 255,72 Eur, vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie a vzhľadom na výšku príjmu je pre neho výhodnejšie požiadať o ročné zúčtovanie zamestnávateľa a nemusí si tak vypĺňať daňové priznanie sám.

Z tohto dôvodu je dobré si sledovať počas roka príjem a podľa toho požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie alebo o potvrdenie o príjme. Suma 2 255,72 Eur je vždy polovica nezdaniteľnej časti na daňovníka (pre rok 2021 je nezdaniteľná časť vo výške 4 511,43), takže pre rok 2022 to bude suma 4 579,26 Eur / 2 = 2 289,63 Eur.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka u dôchodcu

Dôchodca, ktorý bol poberateľom starobného alebo výsluhového dôchodku k 1.1., má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka len ak ročný úhrn dôchodku neprevyšuje výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka (pre rok 2021 = 4511,43 Eur). Z tohto dôvodu je potrebné aby dôchodca vždy zamestnávateľovi nahlásil ak mu bol v priebehu roka priznaný starobný alebo výsluhový dôchodok. V prípade, že to dôchodca neoznámi včas a zamestnávateľ mu bude uplatňovať nezdaniteľnú časť na daňovníka a jeho dôchodok za rok je vyšší ako nezdaniteľná časť, môže dôchodcovi vyjsť v ročnom zúčtovaní vysoký nedoplatok na dani. V praxi sa tiež stáva, že mzdový účtovník omylom dôchodcovi uplatní nezdaniteľnú časť a v ročnom zúčtovaní tak vyjde nedoplatok, je to síce chyba účtovníka ale zaplatiť ju musí dôchodca, preto je dôležité si vždy na výplatnej páske skontrolovať, či vám zamestnávateľ omylom neuplatňuje nezdaniteľnú časť a v prípade, že uplatňuje upozorniť na to mzdového účtovníka.

V prípade, že ročný úhrn dôchodku je nižší ako nezdaniteľná časť na daňovníka, môže si dôchodca uplatniť nezdaniteľnú časť vo výške rozdielu nezdaniteľnej časti a úhrnu dôchodku. Takže ak dôchodca napríklad za rok 2021 mal dôchodok 3500,00 Eur, môže si v daňovom priznaní uplatniť 4511,43 – 3500 = 1011,43 Eur ako nezdatniteľnú časť na daňovníka.