Určenie daňovej rezidencie cudzincov pracujúcich na Slovensku

Kto je daňový rezident na Slovensku?

Daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) podľa  § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá má:

• na území štátu trvalý pobyt, dlhodobé bydlisko,
• alebo sa na území štátu obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v kalendárnom roku).

Daňový rezident Slovenskej republiky zdaňuje na Slovensku svoje celosvetové príjmy. Daň na Slovensku zaplatí z príjmov, ktoré dosiahol na Slovensku, ako aj zo všetkých ostatných štátov.

Posudzovanie daňovej rezidencie osôb zo zmluvných štátov

Daňová rezidencia sa posudzuje vždy za zdaňovacie obdobie.

Ak je daňovník považovaný za rezidenta dvoch zmluvných štátov nastáva tzv. konflikt dvojitej rezidencie. Riešením je článok 4 príslušnej medzinárodnej zmluvy. Stanoví sa iba 1 štát daňovej rezidencie , čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu príjmov.  Uplatňujú sa  rozhraničovacie kritéria v nasledujúcom poradí až do momentu, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.

1. Existencia stáleho bytu = vlastný alebo prenajatý byt, ktorý je osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne na účely krátkodobého pobytu
2. Stredisko životných záujmov = osobné a hospodárske vzťahy (rodina, zamestnanie, miesto podnikania a pod.)
3. Miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava = štát, v ktorom sa osoba zdržiava častejšie
4. Štátne občianstvo
5. Vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov

Na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov sa taktiež používa metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane.

Výnimka nastáva v prípade, ak sa jedná o štát s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Príjem bude zdanený dvakrát, pretože každý štát si bude nárokovať zdanenie celosvetových príjmov.

Dôkazné prostriedky pri daňovej rezidencii:

• Potvrdenie zahraničného správcu dane o daňovej rezidencii
• Nadobudnutie nehnuteľnosti v druhom štáte
• Uzatvorenie pracovno-právneho vzťahu
• Zmluvy o uzatvorení rôznych poistení (životné poistenie, zdravotné poistenie a pod.)

Príklad č. 1

Pán, ktorý ma trvalý pobyt v Rakúsku, pracujúcu manželku a študujúce deti v Rakúsku dostal pracovnú ponuku na Slovensku, kde strávil celý rok. Na Slovensku má stály byt. V ktorom štáte je daňovým rezidentom?

V tomto prípade nastáva konflikt dvojitej rezidencie. Musia sa uplatniť rozhraničovacie kritéria.:

existencia stáleho bytu = stály byt má pán v Rakúsku aj na Slovensku (pokračujeme na ďalšie kritérium)

stredisko životných záujmov = jeho osobné vzťahy sú v Rakúsku, kde má rodinu

Pán je daňovým rezidentom Rakúska (na Slovensku má iba krátkodobý ekonomický záujem).

Príklad č. 2

Pán, ktorý ma trvalý pobyt v Rakúsku, dostal pracovnú ponuku na 2 roky na Slovensku. Na Slovensku má stály byt, presťahovala sa s ním aj jeho manželka a deti. V ktorom štáte je daňovým rezidentom?

Taktiež nastáva konflikt dvojitej rezidencie

existencia stáleho bytu = stály byt má pán v Rakúsku aj na Slovensku (pokračujeme na ďalšie kritérium)

stredisko životných záujmov = jeho osobné vzťahy sú ale na Slovensku, pretože jeho rodina sa s ním presťahovala na Slovensko

Pán je daňovým rezidentom na Slovensku (počas celého trvania jeho pracovného pobytu). Po návrate do Rakúska sa stane daňovým rezidentom Rakúska

Príklad č. 3

Pán, ktorý ma trvalý pobyt v Spojených arabských emirátoch , dostal pracovnú ponuku na 2 roky na Slovensku. V ktorom štáte je daňovým rezidentom?

Pán je daňovým rezidentom na Slovensku, avšak SR nemá so Spojenými arabskými emirátmi uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, preto nie je možné zamedziť dvojitej rezidencii, čiže jeho slovenský príjem bude zdanený dvakrát.