Dobrý deň, v článku je uvedené, že "Nerezident zmluvného štátu má nárok na nezdaniteľnú časť ak jeho príjem z SR tvorí 90% jeho celkového príjmu." Avšak v zmysle § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov platného pre rok 2020 je uvedené, že sa to týka iba nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3, 8 a 12 (teda na manželku, príspevky DDS a kúpeľná starostlivosť). Na § 11 ods. 2 teda nezdaniteľná časť základu dane pod podmienku 90% celosvetových príjmov v roku 2020 nebola.
Daňové priznanie pre nerezidenta s príjmami zo závislej činnosti
Súvisiace dokumenty ku stiahnutiu v Exceli alebo v PDF
Kto je nerezident?
Nerezident SR je občan iného štátu, ktorý nemá na územi SR trvalý pobyt ani sa tu trvale nezdržiava viac ako 183 dní, hranice SR prekračuje za účelom práce (zamestnania na SR). Väčšinou sa teda jedná o cudzích štátnych príslušníkov, ktorí v SR vykonávajú prácu dočasne.
V prípade nerezidentov a ich zdanenia je dôležité, či sa jedná o nerezidenta, ktorý je daňovníkom zmluvného štátu alebo o nerezidenta, ktorý je daňovníkom nezmluvného štátu. Daňovník zmluvného štátu znamená, že SR má s domovským štátom daňovníka uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Zoznam zmluvných štátov nájdete na tomto odkaze.
Zdanenie príjmu nerezidenta
Príjem daňovníka nezmluvneného štátu sa daní zrážkovou daňou vo výške 35%, daňové povinnosti takého daňovníka sú vysporiadané zrazením dane z príjmu a teda daňové priznanie nepodáva, na druhej strane ak sa jedná o nerezidenta zmluvného štátu jeho príjem je danený rovnako ako rezidentov, tzn. z jeho príjmu sa odvádzajú preddavky na daň z príjmov a ak jeho príjem prekročí hranicu pre podanie daňového priznania (1968,68 Eur), musí aj nerezident zmluvného štátu podať daňové priznanie v riadnom termíne, v súčasnosti do 02.11.2020.
Nerezident a nárok na nezdaniteľnú časť
Nerezident zmluvného štátu má nárok na nezdaniteľnú časť podobne ako rezident a môže si uplatniť aj nezdaniteľnú časť na manželku, ktorá spĺňa podmienky uplatnenia ak jeho príjem z SR tvorí viac ako 90% celosvetových príjmov.
Nerezident a nárok na daňový bonus
Nerezident zmluvného štátu má nárok aj na daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa, ak spĺňa podmienku minimálneho príjmu 3120,00 Eur za rok 2019. Ak je dieťa mladšie ako 6 rokov k daňovému priznaniu prikladá rodný list, ak je dieťa staršie tak potvrdenie o návšteve školy.
Daňové priznanie nerezidenta
Daňové priznanie nerezidenta je takmer totožné s daňovým priznaním rezidenta. Na prvej strane sa musí zaškrtnúť políčko „Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákona a príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia“ a súčasne sa vypíše adresa, na ktorej sa daňovník zdržoval v čase podania daňového priznania.
Do ostatných riadkov sa vypíšu údaje rovnako ako pri nerezidentovi z potvrdenia o príjme, ktoré nerezident dostal od zamestnávateľa.
Na poslednej strane sa musí vypísať oddiel č. X – údaje o daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentovi). V tomto oddiele sa napíše štát, v ktorom má nerezident trvalé bydlisko a do úhrnu všetkých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR sa vypíše suma z potvrdenia o príjme zaokrúhlená na celé eurá. Táto suma v daňovom priznaní ovplyvňuje nárok na nezdaniteľnú časť (90% všetkých príjmov musí byť z SR).
Vyplnené daňové priznanie je možné buď podať elektronicky, ak má nerezident zriadenú elektronickú komunikáciu s daňovým úradom alebo sa posiela poštou na daňový úrad v Bratislave – Radlinského 37.
Môže nerezident podať daňové priznanie aj spätne a žiadať o vyplatenie daňového bonusu?
Áno môže, nerezident má nárok žiadať o vyplatenie daňového bonusu maximálne päť rokov spätne, tzn. za rok 2015 musí požiadať do 31.12.2020, keďže takýto nerezident podáva daňové priznanie za rok 2015 a nasledujúce (okrem 2019) už po termíne na podanie daňového priznania daňový úrad mu vyrúbi pokutu za oneskorené podanie vo výške 30,00 Eur.
Vzor vyplneného daňového priznania si môžete stiahnuť v úvode tohto článku.